Literárna moderna

Áno

Nie

racionalita

prehĺbená imaginácia

zmyslovosť

hudobnosť

Áno

Nie

opätovne vzniká v jednotlivcovi dominancia „.ducha nad hmotou“ - rozkol medzi snom a skutočnosťou

všestranne silnejúca socialistická spoločnosť (Francúzsko, Nemecko, Anglicko) si prestáva všímať umenie a podporovať ho a začína sa spoliehať len na vedu ako na nový zdroj politickej a ekonomickej moci

- mravné hodnoty a istoty sa strácajú hlavne vo vrstve novodobých zbohatlíkov

narastajú rozpory v spoločnosti, blíži sa vojnový konflikt ››› ľudia sa izolujú, uťahujú do samoty, strácajú ideály a fantáziu

človek spoločenský, nekriticky prijímajúci spoločenské dogmy

subjektívnosť na úkor objektívnosti

lyrický subjekt citlivo vníma spoločnosť

zdôrazňuje sa autorský subjekt

Paul Verlaine

Charles Baudelaire

Jean Arthur Rimbaud

Áno

Nie

ž napodobňuje napr. zvuky prírody a pracovné zvuky

inak nazývaná onomatopoje

autor sa snaží výberom „zvukov“ zachytiť atmosféru či zvuk zobrazovaného javu

nie je typická pre literárnu modernu

Eufónia = eu / foné – dobrý zvuk, zakladá sa na zámernom opakovaní hlások príp. slov

kakofónia

ľubozvučnosť

jazyky, ktoré majú v slovách veľa samohlások, sa zvyčajne považujú za ľubozvučné, napr. taliančina, slovenčina, francúzština, španielčina

z starogr. synaisthesis - spoločný, súčasný pocit

Najrozšírenejším prejavom synestézie je tzv. „farebný sluch“, pri ktorom zvuk vyvoláva popri sluchovom pocite aj farebný pocit

druh metonymie; prenesenie významu z východzieho slova na slovo cieľové na základe zámeny časti a celku

Osobité formy synestézie (napr. vizualizácia počutého) sa vyskytujú v patológii.