Prosím ťa...vidíš, so mnou je už koniec, už to neznesiem! Dnes som sedel pri nej – sedel, ona hrala na klavíri rozmanité melódie, a s akým citom! S akým, s akým citom! – Nuž čože! Jej sestrička si cifrovala bábiku na mojom kolene. Slzy mi zaliali oči. Sklonil som sa a zrak mi padol na jej obrúčku – slzy mi tiekli prúdom... Bože, ty vidíš moju biedu a ukončíš ju!                          ( J.W.Goethe: Utrpenie mladého Werthera )

           Jozef Mak sa musel odvrátiť i prvý i druhý raz a musel ísť do kúta. Tu sedí a je biedny. Nuž a kto je biedny, tomu nemôžeš inšie priložiť, ba biedu, tak počúvaj, Jozef Mak, aby si mal biedy ešte viac. – Či sa ti nechce? Nemožno ti utiecť, darmo, počúvať musíš, lebo si tu. Nuž vedz, že sa ešte všetko neskončilo...“
                                                                                                                 ( Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak )

     Katica na terase okriala, ožila... Cíti, akoby boli spadli z nej okovy, ona už teraz necíti stiesnenosť. Rovná rovnej, pozrela jej priamo, odhodlane do tváre, jej, ktorá je pôvod všetkého jej nešťastia, ktorá ju pripravila o to, na čom si zakladala. Oko jej zahorelo divokou nenávisťou... Jej je už jasné všetko. Ona mi ho ukradla! Kým jej nebolo, každý deň chodil pod náš oblok.  Dorica so strachom cúvla pred škaredým výrazom jej tváre, v ktorej svietia oči divokým ohňom, akoby ju chceli spáliť.

( M.Kukučín: Dom v stráni )

Táto definícia patrí k tomuto rozprávačovi: Ide o rozprávanie v 1.os., táto postava rozpráva svoj vlastný príbeh. Je to zvyčajne hlavná postava. Zachytáva svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje iba navonok

Táto definícia patrí k tomuto rozprávačovi: Je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv. Neopisuje vnútro, psychiku postáv, iba naň poukazuje zobrazovaním vonkajších reakcií                        (mimika, gesto, dialóg... ).  Čitateľ si obraz vnútorného sveta dotvára sám, presne tak, ako keď sledujeme film

Táto definícia patrí k tomuto rozprávačovi: Je v podstate tiež vševediaci, jeho zorný uhol je však ohraničovaný pohľadom jednej postavy, prostredníctvom ktorej „vidí“ zobrazovaný svet, postavy a dej. Vnútro ostatných postáv nezobrazuje a neopisuje. Je spravidla umiestnený za niektorú z konajúcich postáv, ktorá rozprávanie sprostredkúva. Má aj inú ako naratívnu funkciu ( úlohu rozprávača ) a môže sa prejavovať aj dialogicky ako jedna z literárnych postáv

Táto definícia patrí k tomuto rozprávačovi: Je to rozprávač v literatúre, divadle či filme ktorého dôveryhodnosť a uhol pohľadu bol vážne narušený. Je to falošný rozprávač. Autor môže mať veľa dôvodov na to aby vytvoril tohto rozprávača, zvyčajne na oklamanie a podvedenie čitateľov alebo publika.

Táto definícia patrí k tomuto rozprávačovi: Rozprávač v 3.os., zaujíma pozíciu nezaujatého pozorovateľa príbehu, objektívne   „referuje“ o všetkom, čo vidí, dokonca prostredníctvom vnútorného monológu vie aj to, čo si postavy myslia  a čo prežívajú. Rozprávač zachováva objektivitu, o postavách vie všetko, aj tie najtajnejšie pohnútky a myšlienky