Redoxné reakcie

2 Na0 + 2 HI2O → 2 NaIOH (aq) + H20(g)

! Redukcia 1 prevláda /pretože voda nepatrne podlieha autoprotolýze - disociácii
(H2O ↔ OH- + H+) a H+ z vody sa na katóde ľahšie redukuje ako Na+/.

Sumárna reakcia elektrolýzy roztoku NaCl:

elektrolýza!!!

2 NaICl-I (aq) + 2 HI2O-II(l) → 2 NaIO-IIHI (aq) + H20(g) + Cl20(g)

Zapisujeme aj:

elektrolýza

2 Na+ + 2 Cl-I + 2 H+ + 2 OH- → 2 NaIO-IIHI (aq) + H20(g) + Cl20(g)

Na anóde sa tvoria bublinky chlóru, na katóde sa tvorí vodík. V blízkosti katódy sa tvorí aj
hydroxid sodný, ktorý spôsobuje v okolí elektródy vznik zásaditého prostredia – zmenu pH,
a preto sa zásaditý roztok okolo katódy sfarbí kvôli prítomnosti fenolftaleínu na ružovofialovo.

Vznikajúci žltozelený plynný chlór sa dokáže pomocou navlhčeného jodidoškrobového
papierika /=papierik napustený – naimpregnovaný škrobom a jodidom draselným/. Chlór
z jodidu draselného KI vytesní - vyredukuje jód a ten následne sfarbí škrob v papieriku na
modro /niekedy modrofialovo a ak je väčšie množstvo jódu – farba zostane z prítomného jódu
tmavohnedá/.

Zápis reakcie na dôkaz prítomnosti chlóru:

Cl20 + 2 KII-I → 2 KICl-I + I20

Dôkaz vodíka:

Vodík vznikajúci na katóde sa dokazuje skúškou horľavosti/výbušnosti – zapálením. Vodík sa
zachytí napr. do suchej skúmavky, zapáli, s kyslíkom búrlivo reaguje – „zhorí“ (vybuchne, pri
čom počuť „šteknutie“) na vodnú paru, ktorá skondenzuje na stenách skúmavky na kvapalnú
vodu (steny skúmavky sa orosia):

Reakcia: 2 H20(g) + O20(g) → 2HI2O-II (g)

​Vytvor správne dvojice